Nestretávame sa náhodou

Grétka Pavlovová

Mala sedemnásť rokov, keď sa rozhodla zorganizovať festival Atmosféra. Bez akejkoľvek skúsenosti s organizáciou festivalu. Bez návštevy akéhokoľvek z nich. Mala však silnú túžbu, a to priviesť iný typ kultúry do svojej rodnej dedinky Hontianske Nemce. Dedinky na strednom Slovensku s počtom obyvateľov 1 500. S nápadom zorganizovať festival sa zúčastnila na celosvetovom kole Stredoškolskej odbornej činnosti. Už o rok neskôr sa stala produkčnou v KC Dunaj, najväčšom klube na Slovensku. Zúčastnila sa programu Nexteria, študuje management na Univerzite Komenského a stíha aj prácu. Tento rok organizuje už 5. ročník festivalu Atmosféra.

Prečo si sa rozhodla zorganizovať festival v Hontianskych Nemciach? Čo bolo Tvojou motiváciou?

Od malička som bola proaktívne dieťa, ktoré sa zúčastňovalo všetkých olympiád. Bavila ma matika, prírodné vedy, no aj umelecké smery. Najmä tanec a výtvarná. Pri otázke kam na strednú, bola odpoveď jasná. Gymnázium. Chcela som sa zúčastniť Stredoškolskej odbornej činnosti SOČ. Odpudzovalo ma však vziať si dvadsať kníh, spraviť výskum a tvoriť dotazníky. Chcela som spraviť niečo, „čo by žilo do budúcnosti“. Jeden večer mi napadlo, že by bolo skvelé spraviť festival v našej dedinke Hontianske Nemce. Kultúrny život na dedinách je veľmi slabý. Zahŕňa zväčša folklórne vystúpenie na deň detí a dni obce. Chcela som vytvoriť čosi, čo by dalo ľuďom skutočný zážitok a emóciu. Ukázať, že existujú iné štýly umenia a hudby ako tie, ktoré práve bežia v televízii. A ukázať im, že aj keď je tu kapela, ktorú nepoznám, môže byť dobrá a zapáčiť sa im.

Ako prijali festival domáci?

Nevedela som, ako zareagujú. Naivne som si myslela, že keď im donesieme čítačky, besedy a festival v dedine, čosi sa zmení a oni prídu. Ibaže to sa nestalo. Prvé dva roky sa vstupné neplatilo a tretí rok bolo dobrovoľné. Aj napriek programu prichádzali len v malom počte. Niekedy som mala pocit, že tlačím veci ako balón do vody. Posnažila som sa teda prilákať aj ľudí zo vzdialenejšieho okolia. V porovnaní s minulými ročníkmi nastala zmena a na festival prišlo aj veľa dôchodcov. 🙂 Keď prídu, kúpia si pivo a celý deň všetko sledujú. Kapely ich nebavia, no páčia sa im divadelné vystúpenia, handmade market a otvorené dielne.

Mala si predtým s organizáciou eventov skúsenosť?

Práve to bolo vtipné. Dovtedy som sa žiadneho festivalu ani len nezúčastnila. Nemala som skúsenosť s takýmto podujatím. Študovala som na gymnáziu v Krupine, kde nie sú možnosti rôznych stredoškolských spolkov; nedá sa inšpirovať niečím ako TEDx Youth alebo Leaf. Len som si povedala, že chcem spraviť festival. Nebojácne som šla do toho i keď trochu s ružovými okuliarmi.

Prečo práve názov Atmosféra?

Na začiatku som netušila, že to bude hudobný festival. Vedela som však, že chcem ponúknuť ľuďom niečo iné; niečo, na čo nie sú zvyknutí. Tak, aby to bolo podujatie pre celú rodinu. Aby keď príde otec, mama, deti a zoberú aj starkú, nech si každý z nich príde na svoje. Povedala som si, že tento event musí mať niečo také, čo ti vyvolá zimomriavky. Niečo, čo bude mať atmosféru. A tak vznikol aj samotný názov.

Zapájaš do organizácie aj domácich?

Minulý rok som ich mala 35. Boli to decká od 10 do 25 rokov z Hontianskych Nemiec a okolitých dedín. Jadro tvoria práve dobrovoľníci z Nemiec, inak máme dobrovoľníkov aj iných miest. V tíme máme dve mladé baby, ktoré som si vychovala. Tri roky dobrovoľníčili a postupne rástli. Jedna z nich sa postupne preorientovala na grafické veci. Rozhodli sme sa zveriť jej do rúk eventovú stránku na Facebooku. Ešte sa má čo učiť, no má veľa nápadov, ktoré vie kreatívne uchopiť. Dôkazom sú aj pozitívne reakcie na náš tohtoročný marketing. Ako mentori nám veľa pomáhajú ľudia z Nexterie a tiež priatelia z Bratislavy.

S dobrovoľníkmi sa mi inak spája jeden milý príbeh. Raz mi pomáhali dvaja chlapci, bratia. Deväť a desať rokov mali. Ako každý, aj oni dostali visačku „Som dobrovoľník a tvorím festival Atmosféra“. Tam si napísali svoje mená a pol roka s tým chodili do školy.

Považuješ sa za šialenú?

Je to otázka pohľadu. Myslím, že už to, že som sa rozhodla robiť festival v sedemnástich, mi príde šialené. No aj napriek tomu, že som emocionálna, som aj veľmi pragmatický človek. Veci mám rada pod kontrolou, premyslené a dobre naplánované. Festival robíme tak trochu na pankáča. Učíme za behu. Snažím sa zbytočne nerozmýšľať nad rozpočtom, čo mi príde tiež trochu ako šialenstvo. Ak peniaze nezoženiem, bude to prúser, no idem do toho. Verím, že čo do toho dáš, toľko dostaneš. Hovorím si, že karma nás snáď nezničí. Makáme na tom celý rok, neberieme plat, mne postačí, ak bude pekné počasie a ľudia si to užijú.

Aké je Tvoje životné motto?

Asi nemám motto. Keby som ho mala, už Ti ho poviem. Čo však u mňa funguje, sú stretnutia s ľuďmi. Som presvedčená, že ani jedno z nich nie je náhodné.

Odkiaľ čerpáš energiu?

Keď môžem hovoriť o Atmosfére, tak je to čistá energia. Veľa mi to dáva. Mám prácu, školu a festival. Mohla by som si po večeroch a víkendoch oddýchnuť. No potom sa začnem baviť s ľuďmi o Atmosfére a oni cítia energiu, ktorú do toho dávame; chápu prečo to robíme, a to mi dobíja baterky. Je pre mňa dôležité robiť veci, ktoré majú zmysel. V Atmosfére hlboký zmysel vidím. Život na dedine je pekný, no je dobré miestnym ukázať niečo nové a motivovať ich k tomu. Keď môžeš zmeniť spôsob uvažovania i keď len v jednom človeku, je to skvelé.

Aké sú tvoje ciele?

Neviem. Nie som človek, ktorý si dá víziu, že o päť rokov chcem byť v Google. Keď by niekto pred rokom povedal, že budem robiť v Národnej rade, tak by som sa smiala. Neviem, čo bude o tri roky. Neviem, čo bude o päť rokov. Baví ma robiť Atmosféru a baví ma pomáhať spoločnosti. Chcem ostať na Slovensku a posúvať ho.

Čo by si odkázala ľuďom, ktorí si nie sú istí, či začať so svojim projektom?

Nech do toho idú, lebo nemajú čo stratiť. Človek vyskúša a keď sa mu to nebude páčiť, situáciu zmení. Treba aj mladým ľuďom hovoriť, nech dobrovoľníčia a robia veci zadarmo. Je to fajn, lebo sa naučia veľa vecí, ktoré neskôr využijú v iných robotách. V osemnástich rokoch som bola produkčná v KC Dunaj a manažovala som 10 ľudí, ktorí mali 25 a vyššie. Ďalšie pracovné príležitosti som dostala práve vďaka Atmosfére, vďaka tomu, že som sa rozhodla robiť vlastnú vec a zadarmo. Nech mladí neuvažujú cestou ako najviac zarobím, ale ako a kde naberiem skúsenosti. Lebo skúsenosti sú cennejšie ako akékoľvek peniaze. Človek sa nemá báť. Nech robia to, čo majú radi. Nech robia to, čo ich baví. Nech rozvíjajú svoju vášeň a dávajú ju iným ľuďom.